piatok 23. januára 2015

Northern Lights (Part 3)



„Vážne to bolo také zlé Kim,“ povedala som svojej spolu-stážistke Kim. „Jednoducho ho chytila za zadok a ten chlap sa len usmieval.“
„Ako som povedala, tvoja mama má charizmu,“ mykla plecami. „Skôr by ma zaujímalo, čo si spravila s Lukom.“

  Kim sa medzi obočím zjavila malá vráska. Sadla si na stoličku a prekrížila si ruky na hruď. Bez prerušenia pokračovala vo svojich úvahách. „Nedávno som pozerala nejaké ich videá a musím povedať, že im to sekne. Vlastne som v ten večer pozrela asi všetky ich videá,“ zamyslela sa na chvíľu. „To je vlastne jedno. Myslíš, že teraz, keď sa to stalo,“ veľavravne sa potiahla za tričko, „si ťa bude Luke s Calumom pamätať? Človek by si mal predsa pamätať niekoho, kto z neho spraví miss mokré tričko.“
„Dosť Kim. Kam tým mieriš?“ zastavila som ju, aby som pri jej monológu nezostarla.
„Ja? Nikam. Ale Mark k tomu má možno čo povedať,“ usmiala sa úlisne.
„Nerozumiem ani jedinému slovu, ktoré vychádza z tvojich úst.“
„Och bože Gaia, ty si neskutočná!“
„Jednoducho mi povedz, čo ten nás šéfko zase vymyslel,“ prevrátila som očami a zapla si počítač.
„Chce aby si spravila rozhovor s 5 seconds of summer,“ vybuchla Kim šťastne. „A ja môžem ísť s tebou!“
  Môžem len povedať, že ak sa ešte nedokázalo, že sa človek môže udusiť vlastnými slinami, ja som mala byť o chvíľu prvým príkladom. Dlaňou som sa búchala po hrudi, pri záchvate kašľa.
„To nemôže!“ zvolala som pomedzi kašeľ.
„Gaia, Mark nás strčil do tejto garzonky a smial sa pri svojej vlastnej poznámke o tom, že tu asi umrieme od smradu, pretože sa tu nedá vetrať. V kuchynke nechal nainštalovať pec na pizzu, ktorú nikto nikdy nevyužil, ale vyzerá dobre. Je to síce skvelý šéf, ale keby chcel, tak si tento časopis môže premenovať na Markov zadok. Teda k tebe musí byť fajn, lebo ešte stále len študuješ a povedzme si pravdu, teraz si senzáciou, ale aj tak...“
„Kim, už ti niekto povedal, že ho z tvojich rečí vždy rozbolí hlava?“ hodila som po nej svoj zachvíľu-sa-po-tebe-vrhnem-a-zabijem-ťa pohľad.
„Samozrejme. Našťastie nie som z tých, ktorý to berú osobne. Hlavne nie od teba. Ty vieš niekedy tiež prestreliť,“ pokrčila plecami, „Napríklad, keď si v článku nazvala tú pieseň od... od koho to bolo?“
„To je jedno,“ mávla som rukou a snažila sa ju umlčať.
„A ako si to nazvala?“
„Propagandistickým prežitkom. Kim, mohla by si mi radšej povedať, prečo to Marka vôbec napadlo?“ rozzúrene som pohodila rukami.
„Jednoducho. Navrhla som to.“
  Teatrálne som si buchla dlaňou o čelo, ale verte mi, vtedy som si chcela teatrálne roztrieskať hlavu o stolík.

„Mark, nerob mi to. Na toho chalana som vyliala fľašu vody. Doslova a do písmena,“ fňukala som pri Markovom stole.
„Gaia, nemáš na výber,“ vzhliadol od počítača. „Sú známi, sú príťažlivý a ľudia o nich chcú počuť.“
„Tak to daj niekomu inému!“
„Dal by som, ale zjavne si si nekontrovala fanúšikovskú poštu. Ľudia chcú, aby si o nich napísala ty. Nechápem, prečo to nemôžeš brať ako skvelú príležitosť. Más prázdniny od školy, tu si môžeš prichádzať a odchádzať ako chceš. Sme k tebe naozaj benevolentný, niežeby si nám neprinášala nejaký úžitok, ale financovať to čo zješ je naozaj ťažké,“ Mark sa začal smiať na vlastnom vtipe.
„Prestaň Mark!“ fľochla som po ňom prižmúreným pohľadom.
„Dobre G, dohodneme sa. Sprav o nich akýkoľvek článok, pokojne to môže byť až na konci prázdnin, píš len o jednom alebo o všetkých štyroch, mne je to jedno. Ale napíš to. O týždeň im ideš na koncert.“

O týždeň...

Poobzerala som sa po malej miestnosti. Steny boli vymaľované na červeno a vpredu trónilo maličké pódium. Na jeho kraji stáli gitary a nejaká krabica, ktorá mala zrejme slúžiť na bubnovanie, tak ako som to videla na niektorých videách. Netušila som, že to má byť len komorný koncert, čakala som niečo väčšie. V kútiku duše som sa však naozaj tešila. Posledné dva dni som strávila počúvaním ich hudby a... no povedzme, že sa mi celkom zapáčili.
  S Kim som sa usadila dopredu na mäkké vankúše. „Neviem sa dočkať, až im tam hodím podprsenku,“ drgla do mňa lakťom. A toto má byť dospelá žena, ktorá bude zachvíľu plnohodnotnou novinárkou.
  Preplnená miestnosť sa rozkričala hneď ako Luke, Calum, Ashton a Michael vyšli na pódium. Neuverili by ste, čo boli prvé slová Luka Hemmingsa, keď sa mu pohľad prebiehajúci po miestnosti pristavil na mne. „Zase ty?“ oči sa mu otvorili prekvapením. Calum vybuchol v smiech. Všetky oči v miestnosti hľadali toho, komu svoje dve slová venoval.
  Vtedy mi to trklo. Ja si z neho proste urobím pokus. Zabavím sa na ňom. A môj článok sa bude volať: „Ako si obmotať idiota okolo prsta.“ Alebo nejako podobne, muchy vychytám neskôr.

  Na tvári sa mi rozlial potešený úsmev.

3 komentáre:

  1. Na začiatok sa ti chcem poďakovať za radu. S kamarátkou sme sa rozprávali, možno nakoniec pochopí.. Priznám sa, že mi chýbajú tvoje články, keďže 5 seconds of summer nepoznám a fanfictions nečítam, hádam sa nenahneváš, že som to napísala takto.
    Každopádne som rada, že som tento blog našla a rada by som vedela, čo máš nové ty, ohľadom kamarátky a všeobecne :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Som naozaj rada, že ste sa s kamarátkou porozprávali. Nikdy nevieš ako to dopadne, ale aspoň si nebudeš musieť nič vyčítať :). Samozrejme, že nevadí, že si to napísala takto, som šťastná, že si mi VôBEC napísala :). Článok mám momentálne rozpísaný, len som sa necítila priveľmi dobre a nerada by som to napísala v nepríjemnom duchu (takých predsa ešte bude, čo? :D). S kamarátkou to absolútne nevyzerá ružovo a popravde som už stratila prehľad kvôli čomu vlastne. Asi si začíname uvedomovať, že sme... rozdielny ľudia... Tak drahá Anonym, máš nejaké meno, ktorým ťa budem môcť osloviť (a samozrejme označiť do svojich memoárov, na ktorých tvrdo pracujem :D)? Alebo ťa mám volať A? :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. ♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥
    Celú dobu odkedy som na the rightdirection čítala posledn´časť Only One ( s ´´užasnou Michelle, áno,tá sa mi páčila ;) :* ) mi niečo chýbalo a už som prišla na to čo.
    TOTO! Tvoje písanie, tovje opisy, dialógy, myšlienky, všetko! ♥ ♥ ♥
    Milujem to najviac na svete a milujem TEBA! ♥
    A ešte jedna vec,prosím ťa, nikdy neprestávaj písať. Je mi jedno čo. Či to bude článok o tom aká je cesta do školy, ako vyzerali tvoje raňajky, alebo tobude hociaký príbeh, vždy si ho rada prečítam.
    xxxxxxx

    *Chelle

    OdpovedaťOdstrániť