sobota, 10. januára 2015

Večerné úvahy

  


Zdravím,

 
  (pravdepodobne len sama seba, ale človek si v týchto dňoch nemôže veľmi vyberať), priatelia.
Ako ste už mohli spozorovať či nespozorovať, rozhodla som sa napísať 5 seconds of summer fanfiction. ("Nesúďte ma", obranne si zakrývam tvár pred očakávanou spŕškou sarkazmu, "nemohla som odolať.")
  Uvažovala som nad tým už dávno, no vždy som to potlačila do úzadia svojej mysle so slovami "Na toto som už dosť stará", hoci potom som si uvedomila, že nie som. 
Takže, abraka dabra, vznikla poviedka Northern Lights, uvidíme čo z toho bude, nie? Nakoniec, ešte som nenatrafila na žiadnu slovenskú ff o 5sos. 


(Tu vám dávaj svoje povestné žmurknutie, ktoré položí na kolená väčšinu národa. Čože?! Počujem niekde krik: "Nie G, neklam, to nie si ty!" No popravde, nemohla som tu dať svoje žmurknutie, nechceme predsa dostať polovicu národa do kľačiacej pozície. Iste by to bolo nepríjemné.)
Jediná jedinečná Lily Collins, ktorá patrí k mojim múzam. Pred pár dňami som si bola pozrieť film s Láskou Rosie. Musím povedať, že ako nadšenú fanúšičku ma nesklamalo nič. Ľudia môžu protestovať, že zmenili určité scény z knihy. (Nechcem spoilerovať, takže nepôjdem do hĺbky,) ale urobili čo sa dalo a výsledok poteší. To hovorí človek, ktorý čítal knihu. V drvivej väčšine je pre mňa lepšia literárna verzia, tu však môžeme hovoriť o vyrovnaných silách.


Prejdem na sentimentálnejšiu nôtu, viem totiž ako to všetci v hĺbke duše zbožňujú. (Žiadny sarkazmus.)
Po prečítaní knihy a vzhliadnutí filmu som si uvedomila, že všetci na niečo čakáme. Na prázdniny, na piatok, na správny moment, na to kým k nám prehovoria prví... 
Ako povedal Buddha: "Problém je, že si myslíš, že máš čas."
Vždy sa môže niečo pokaziť. Prečo čakať? Prečo si nevytvoriť ten správny moment? Viem, že je ľahšie to povedať ako spraviť, no sme jediný, kto nás drží späť. Náš strach. A niekedy možno stačí pár sekúnd odvahy na to, aby sme niečo dosiahli. Povedali niekomu, že ho máme radi, skončili v práci, ktorú neznášame, nastúpili na vlak s neznámou destináciou...
Preto chcem, aby sa každý náhodný čitateľ zamyslel nad tým, čo chce zmeniť alebo spraviť. Stačí sa zamyslieť. To je predsa prvý krok...



3 komentáre:

  1. na tento film som sa tešila najmä kvôli hereckému obsadeniu, no ak tvrdíš, že celkovo je to také dobré ako kniha, teším sa ešte viac :)
    neviem, prečo mám chuť zdôveriť sa s problémom, ktorý ma momentálne trápi práve na tomto blogu, ale zdá sa mi, že je pre teba útočiskom, tak sa snáď nenahneváš, ak bude aj na chvíľu môj. Moja najlepšia kamarátka opakuje chybu z minulosti a pri tom mi klame do očí, a ja neviem ako sa k nej mám po tom správať.
    Ďakujem za chvíľkovú pozornosť :)
    teším sa na tvoje ďalšie príspevky

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. V prvom rade ti musím povedať, že si ma príjemne potešila (samozrejme nie kvôli tomu, že s kamarátkou máte túto situáciu), ale pretože si sa mi zdôverila a ani ti nemôžem slovne vyjadriť ako si to vážim. Ver či nie, práve pred pár dňami som si prechádzala podobnou situáciou. Nemôžem ti povedať ako to máš vyriešiť, pretože sama neviem z kola von. Ale v prvom rade je dôležitá samotná komunikácia. Snáď po čase pochopí, že ti ide o jej dobro a ako ti ublížila svojim prístupom, (hoci v mojom prípade to zaberie ešte trochu času :) ).
      Ja ďakujem tebe za prejavenú dôveru :) Mala by som skončiť svoju slohovú prácu :)
      PS: Dúfam, že sa ešte ozveš :) xx

      Odstrániť
  2. Vďaka tebe,milá G,už viem,ako vyzerá nič (interný vtip).No,s radosťou hovorím,že som si našla nový svetlý bod v časoch pochmúrnej a studenej zimy (a neskôr krásnej jari,teplého leta a milovanej jesene a zase dookola).Teší ma (nesmierne),že píšeš a delíš sa o svoju tvorbu.Je to tá najlepšia cesta,mám z teba radosť.
    S pozdravom miss Hathaway :)))

    OdpovedaťOdstrániť